RTVS a dokument o rodovej identite

Autor: Ľuboš Zahradníček | 8.8.2013 o 23:41 | (upravené 9.8.2013 o 0:01) Karma článku: 11,99 | Prečítané:  1799x

Videli sme v priamom prenose jasné a cielené poškodzovanie dieťaťa, navyše prezentované, ako to najlepšie pre neho. Prečo niekto nezasiahol? Prečo sa to beztrestne ukazuje verejnosti ako kladný vzor?

 

Je štvrtok 8. augusta 2013. Sadám si s večerou k televízií, ktorú inak takmer vôbec nesledujem. Nemám čas, príležitosť a pri kvalite vysielania našich televízií ani chuť. Vo vysielaní ma zaujal dokument, ktorý vysielala Dvojka a pojednával o sexuálne odlišných ľuďoch, konkrétne transvestitoch a intersexuáloch. Prvotné nadšenie z celkom kvalitne odvedenej práce veľmi skoro vystriedalo rozčarovanie.

Zameriam sa na časť dokumentu, ktorá rozprávala o dieťati - ako samé uviedlo „dievčatku s penisom“.

Ako otec chlapcodievčaťa sám uviedol, zvláštne prejavy správania sa dieťaťa pozorovali už v jeho útlom veku (predpokladám, že sa dieťa narodilo ako normálny chlapec). Chcelo sa hrať s bábikami namiesto s autíčkami, zaujímalo sa aktivity typické skôr pre dievča a neskôr preferovalo dievčenské oblečenie. Nasledovali problémy, keď dieťaťu niekto povedal, že je chlapec (plač, krik) a podobne.

V dokumente otec dieťaťa chlapcodievčaťa uvádza, že sa rozhodli nechať voľný priechod prejavu jeho osobnosti (dieťa malo 5 rokov, určite vie, čo chce !!! ). A tu je zarobené na problém. Prehnaná voľnosť v prejavovaní osobnosti totiž skôr či neskôr vedie k tomu, že si dieťa začne robiť čo chce, pretože pochopí, že môže. A pokiaľ sa mu v tom niekto pokúsi zabrániť, vydobyje si to krikom, agresivitou a zlosťou (a aj tak svoje dostane). Ak má v tom podporu rodičov, tak má vyhrané. Aspoň kým je dieťa.

No naskytá sa otázka - ako to je so sexualitou tohto dieťaťa? Nejde o nič výnimočné. Zodpovedzme si najprv otázku, aké sú normálne prejavy sexuality u detí? Väčšina ľudí si myslí, že deti sú asexuálne, čo je veľký omyl. Znaky sexuálneho správania môžeme sledovať už od najútlejšieho veku. Záujem o opačné pohlavie je jedným z prejavov sexuálneho správania a ako také sa môže prejaviť tým, že dieťa - chlapec sa chce hrať s bábikou, vyskúšať si dievčenské šaty a podobne. Je na mieste si tieto prejavy nevšímať, spravidla pominú samé. Avšak pri prekročení istých hraníc, rodič má byť osoba, ktorá dieťaťu ukáže aká sociálna rola sa od dieťaťa očakáva a na nej trvať. Dieťa sa totiž na to podvedome spolieha. Je dokonca možné, že sa rodič nevyhne konfliktom, ale stále je potrebné trpezlivo si stáť za svojim.

V dokumente sa síce uvádza, že transvestiti môžu vykazovať isté fyzické odchylky, napríklad v mozgu. Avšak ľudská sexualita sa naplno prebúdza až s príchodom puberty, preto si myslím, že päť ročné dieťa jednoducho nemôže vedieť so stopercentnou istotou, či je homo, hetero, trans alebo inak orientované. Z toho usudzujem, že aj v prípade dieťaťa - chlapca, ktoré v piatich rokoch trvalo na tom, že je dievča, ide o nezvládnutú úlohu rodičov.

Keď som počul z reproduktora verejnoprávnej televízie, ako so smrteľnou vážnosťou v dokumente začali hovoriť o hormonálnej liečbe - príprave na zmenu pohlavia - pre deti, ktoré sa cítia byť iným pohlavím ako fyzicky sú, skoro ma vystrelo a mal som čo robiť, aby som večeru nevykydol na kreslo vedľa seba.

Neveriacky som krútil hlavou, keď na záver dokumentu - ako akási katarzia - sa rodičia dieťaťa vytešovali (spolu so svojim chlapcodievčaťom), keď mu oznámili, že oficiálne má zmenené meno na dievčenské a mávali akýmsi dokumentom (rodným listom?) pred kamerou.

Americký sen.

Vraj, keby to neurobili, dieťa by malo neskôr psychické problémy. Výborne. Takto ich má hneď. Veď v dokumente sa na rovinu hovorilo, ako sa mu kamaráti v škôlke smejú, ako mu nadávajú a ostatní rodičia sa mu vyhýbajú alebo chodia sa na neho pozerať ako na expozíciu do múzea.

Neustriehnutie podobných detských excesov, bezhlavé „nepotláčanie“ prejavov ich osobnosti (čo to je za nezmysel???) a iné prvky výchovy detí na západ od nás, majú za následok základný pocit neistoty, ktorý si zmätený jedinec v citlivom období puberty túži akosi kompenzovať alebo inak sa s nim vyrovnať. A máme tu depresie, agresivitu, snahy o únik z nemilosrdnej reality a podobne. Videli sme v priamom prenose jasné a cielené poškodzovanie dieťaťa, navyše prezentované, ako to najlepšie pre neho. Prečo niekto nezasiahol? Prečo sa to beztrestne ukazuje verejnosti ako kladný vzor? Kde je sociálka, ktorá v iných prípadoch odoberá deti za to, že sa ho rodič fyzicky dotkne alebo sa im nepáči čo i len neporiadok v detskej izbe?

Ako to je, ukáže budúcnosť, prax (paradoxne ukázaná v dokumente) mi zatiaľ dáva za pravdu.

O odchýlkach (nie len) v oblasti sexuality je potrebné hovoriť, ja sa nechcem tváriť, že odchýlky neexistujú. Ale odmietam masírovanie spoločnosti s cieľom zmeniť ju na úkor bežnej rodiny a normálnych detí, odmietam, aby sa z toho robila show a predvádzanie (ako napríklad dúhové pochody homosexuálov).

Svoju úvahu ukončím niekoľkými riadkami na zamyslenie. Stretávame sa dnes so siahodlhými diskusiami o homosexuáloch v americkej armáde, rieši sa že učiteľ dal výchovnú facku a dookola sa rozmázava čo všetko musíme spraviť, len aby sme neboli rasisti vo vzťahu k naším neprispôsobivým spoluobčanom.

Riešia sa hlúposti v porovnaní s tým, čo verejnoprávna televízia bez studu odvysielala ako oslavu niečoho, čo by sa v kontexte s možnými následkami dalo považovať za zverstvo na dieťati!

Čím ďalej tým viac sa desím toho, ako vyzerá výchova mladej generácie vo „vyspelých“ krajinách. Rozoberaná problematika má pravdepodobne blízko k téme (hlavne k jej dôsledkom na konci článku) o ktorej som podrobnejšie písal na svojom blogu „O masakrách na školách, strelných zbraniach a skazenej mládeži“. Nakoľko je cielená alebo len „náhodne sa vyskytujúca“ z radu vedľajších príznakov chorej spoločnosti, nech si odpovie každý sám.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Kotlebovcom po zrušení môžu siahnuť na majetok, pozrite sa na aký

Kotlebovcom sa po vstupe do banskobystrickej župy začalo dariť, kupovali autá aj domy.

SVET

Rakúska štátna tajomníčka: Teraz útočia na webe, zajtra v uliciach

Rakúsko pripravuje zákony o nenávistných prejavoch.


Už ste čítali?