Záhada Loch Ness - vysvetlené !

Autor: Ľuboš Zahradníček | 14.7.2011 o 22:11 | Karma článku: 9,23 | Prečítané:  2779x

Na svete existuje veľa fenoménov a záhad, ktoré dodnes nie sú uspokojivo vysvetlené. Od fenoménu UFO až po samovznietenie človeka, od záhadných zvierat až po nevysvetlené fyzikálne javy. Nepochybne zaujímavé je skúmanie, prípadne hľadanie tajomných bytostí a zvierat. Dnes sa pozrieme bližšie na fenomén Loch Nesskej príšery Nessie.

Geológia a história jazera Lochness.

Jazero Loch Ness je druhé najväčšie jazero v Škótsku. Nachádza sa v ľadovcovej tektonickej doline Great Glen, vzniklo v období poslednej doby ľadovej, čiže približne pred desiatimi tisíckami rokov. Rozloha jazera je 56,6 km štvorcových, najväčšia hĺbka jazera je 230 metrov. Pre porovnanie Zemplínska šírava zaberá plochu 33 km2 a maximálnu hĺbku 14m. Prvá zmienka o záhadnom tvorovi pochádza zo šiesteho storočia. Prvá fotografia vznikla v roku 1933 a aj napriek tomu, že bola neskôr označená ako podvrh, prakticky sa zaslúžila o rozpútanie tejto kryptozoologickej záhady.

Nessie

Pripusťme, že legenda o Nessie má reálne základy. Musíme v prvom rade zodpovedať otázku, o akého živočícha by mohlo ísť. Podľa popisu očitých svedkov, početnej skupiny rozmazaných fotografií by sa mohlo jednať o akýsi druh pleziosaura, ktorý prežil veľké vymieranie osudné pre dinosaurov a dokázal sa prispôsobiť životným podmienkam špecifickým pre ekosystém jazera – najmä sladkej vode. Pleziosaurus bol morský živočích živiaci sa rybami, ktorý vyhynul asi pred 65,5 miliónmi rokov. Vyvstáva tu hneď niekoľko problémov.

V prvom rade je nutné poznamenať, že všetko živé má len obmedzenú dĺžku života a je potrebné tento život obnovovať prostredníctvom reprodukcie. Určite nepôjde o jediného živočícha, ale o celú komunitu.

Problém č. 1

Pri predpokladaných rozmeroch živočícha môžeme usudzovať, že z hľadiska potravinového reťazca bude tento živočích v jeho horných poschodiach, ak nie priamo na vrchole. Potravinový reťazec je súčasť ekosystému, v ktorom je vyjadrená energetická závislosť jednotlivých živočíchov. Úplne na spodku je producent. Ten získava energiu z neživej prírody a jeho predstaviteľom sú napríklad rastliny. Je to najzákladnejšia elementárna jednotka. Producent sa stáva potravou pre primárneho konzumenta, ktorý bez neho neprežije a potrebuje pre svoj život skonzumovať istý objem producenta. Ako príklad tu môžeme uviesť bylinožravce. Na ďalšej úrovni je sekundárny konzument, ktorý je priamo závislý na primárnom konzumentovi, nasleduje terciálny konzument a takto by sme mohli pokračovať. Až tu môžeme hovoriť o mäsožravcoch. Prvý vážnejší problém je zabezpečenie dostatočnej potravinovej výživy pre celú komunitu. Ide o mäsožravca, čiže bude v tomto reťazci sekundárnym alebo vyšším konzumentom. Vzhľadom na obmedzené priestorové možnosti jazera je tento systém veľmi labilný – stačí o pár jedincov viac a potravy jednoducho nebude dosť, resp. stačí o pár jedincov menej a komunita vyhynie. Pri tom musí byť táto rovnováha dodržaná po celý čas (65,5 milióna rokov !) a v diskutovanom časovom rozpätí nepočítame s okolnosťami ako napríklad náhle zmeny, prírodné katastrofy a pod.

Problém č. 2

S početnosťou komunity priamo súvisí prísun čerstvého genetického materiálu. V každej – aj najprimitívnejšej spoločnosti – ľudia prišli na to, že párenie v rámci rodu znamená veľké riziko vzniku genetických porúch, deformácií (napríklad porfýria), ktoré sú dedičné a progresívne (s každou ďalšou generáciou sú výraznejšie a deštruktívnejšie). Zvieratá akoby to prirodzene vedeli. S istotou môžeme tvrdiť, že tento faktor by bol mimoriadne obmedzujúci aj pre uzavretú komunitu zvierat. Ak by aj Nessie existovala, určite nemá svojich príbuzných na súši – už by sme o nich vedeli. Pri reprodukcií by táto komunita zvierat bola odkázana len sama na seba a na obmedzený počet jedincov.

Ako ukážkový príklad by sme mohli uviesť oblasť Karpát, pre ktorú bola v stredoveku typická existencia spoločenstiev ľudí, izolovaných od okolitého sveta z dôvodu veľmi zlej prístupnosti ( na Slovensku napríklad dedina Hačava ). Takto sa stávalo že celé generácie neopustili dedinu v ktorej žili. Vzhľadom na obmedzený počet ľudí, žijúcich v týchto spoločenstvách sa muselo nutne stať že časom sa stala z komunity jedna veľká rodina a na jej prežitie bolo potrebné plodiť potomstvo v podstate v rámci rodu. Spomínaná porfýria spôsobuje chudokrvnosť, ustupovanie ďasien, citlivosť na svetlo a enzýmy obsiahnuté v cibuli a cesnaku. Každú z takýchto komunít čaká úpadok a to nie iba z dôvodu genetických obmedzení, ale aj s tým spojenou neschopnosťou dosiahnuť tzv. dostatočnú „fertility rate“ – index minimálnej početnosti potomstva na rodinu, ak sa má kultúra dlhodobo udržať. Presne také isté zákonitosti platia aj pre komunitu zvierat.

Platí, že čím menej jedincov v komunite žije, tým je čas, kým sa komunita stane jednou obrovskou rodinou kratší, zároveň sa zvyšuje riziko a intenzita genetických porúch s každou ďalšou generáciou.

Problém č. 3

Otázne je, či v prípade predpokladanej komunity zvierat v jazere Loch Ness je možné dosiahnuť prienik medzi intervalom počtu členov pre udržanie komunity v rámci potravinového reťazca pre neobmedzené obdobie (nie príliš veľa) a intervalom počtu členov pre udržanie komunity v rámci dostatočného prísunu čerstvého genetického materiálu tak isto pre neobmedzené obdobie (nie príliš málo). Na prežitie komunity zvierat je nutné, aby tento prienik bol dosiahnutý. Pri rozmeroch jazera a predpokladaných rozmeroch živočícha sme v ríši fantázie.

Problém č. 4

Pleziosaury vyhynuli pred 65,5 miliónmi rokov, no jazero je podstatne mladšie, čo je dosť veľká nezrovnalosť za predpokladu ak ide naozaj o pleziosaura.

Problém č. 5

Ďalším faktorom, ktorý hovorí proti (a určite nesmierne hnevá záhadológov) je, že dodnes sa nepodarilo toto stvorenie jednoznačne a nevyvratiteľne zdokumentovať ostrou a jasnou fotografiou, kamerovým alebo iným dôveryhodným záznamom. Za celý čas sa nenašla ani jediná zdochlina (!) ani žiaden priamy dôkaz o existencií takéhoto stvorenia. Ani početné vedecké výskumy nepriniesli žiadne konkrétne výsledky. Je pravda, že najpodrobnejší a najrozsiahlejší výskum dokázal pokryť (prečesať) len 80% z objemu jazera (sonar nedosiahol v niektorých miestach až na dno) a ľahko si dokážeme predstaviť plaché zviera, ktoré pri neznámych zvukoch okamžite mieri ku dnu, do bezpečia.

Aby toho nebolo dosť, fotografie, ktoré Nessie ukazovali azda najlepšie sa ukázali v jednom prípade ako podvod a v druhom prípade ako obrovská maketa, ktorú nechal na dne jazera filmový štáb nakrúcajúci film o tejto príšere.

Nechcem týmto nikomu brať ilúzie, ale racionálne zhodnotenie problematiky naznačuje skôr prozaickejšie vysvetlenie celého fenoménu, vychádzajúce z toho, že „tam dole nič neobvyklé nie je“. Hovorím o propagácií turistického ruchu, ktorý z tohto fenoménu žije. Veď čo lepšie pritiahne turistov, ako záhada, snaha „niečo“ vyfotiť a to navyše uprostred krásnej a atraktívnej prírody? Vôbec by som sa nečudoval keby som našiel informácie o tom, že ten kto mal na tomto výskume záujem je ten istý, kto má záujem o naplnenie turistických ubytovní, hotelov a predaj spomienkových predmetov.

Najbližšie sa zameriam na fenomén, ktorý bezpochyby skutočný je – samovznietenie človeka.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Kotlebovcom po zrušení môžu siahnuť na majetok, pozrite sa na aký

Kotlebovcom sa po vstupe do banskobystrickej župy začalo dariť, kupovali autá aj domy.

SVET

Rakúska štátna tajomníčka: Teraz útočia na webe, zajtra v uliciach

Rakúsko pripravuje zákony o nenávistných prejavoch.


Už ste čítali?