Putovanie po východnom Slovensku II.: Jasovská skala

Autor: Ľuboš Zahradníček | 28.4.2015 o 9:27 | Karma článku: 4,20 | Prečítané:  539x

Už dva týždne po návšteve Humenca sme mali pokračovať v našom projekte Kroky pre prírodu návštevou skalného mesta Bokšov. Vzhľadom na výnimočnú situáciu sme museli zmeniť plány a operatívne pozmeniť program. Čakala nás pôvodne neplánovaná Jasovská skala.

Zmeny, ktoré som v našom spoločenstve chystal boli, radikálne, ale ich vedľajšie dôsledky som aj tak podcenil. Nevyhovujúce priestory na stretávanie, možnosť získať klubovňu, ale najmä vyčerpané možnosti náboru a silná konkurencia boli faktory, pri ktorých by som buď činnosť ukončil (a tieto riadky by nikdy nevznikli) alebo zmenil pôsobisko. Rozhodol som sa pre druhú možnosť, čo – ako sa ukázalo – zákonite viedlo k budovaniu nového kolektívu.

S piatimi najskalnejšími členmi z pôvodnej skupiny som zabezpečil prežitie nášho spoločenstva a rýchle zregenerovanie sa po šoku.

 

Koncom septembra sme realizovali nábor na štyroch školách, prvého októbra sa (nové) deti, ktorých bolo poskromne, prišli pozrieť do novej klubovne a už o deň na to sme ich zobrali na prvú akciu.

 

Tou pôvodne mala byť náročná druhá etapa projektu Kroky pre prírodu, ale ako náborový výlet som sa rozhodol pre niečo ľahšie – aby som nováčikov neodradil. Voľba padla na Jasovskú skalu.

 

Do Jasova sme sa dopravili autobusom s odchodom o 9:00 z Košíc a príchodom niekedy okolo 10:00. Nemohli sme minúť monumentálny sekvojovec mamutí, ktorý je v podstate mladík. Má „iba“ okolo dvesto rokov. Jeho druhoví príbuzní z Yosemitského národného parku sú o trochu starší. Najstarším sa odhaduje okolo 4000 rokov. Obchytiť taký strom by ste sa sami pokúšali márne. Ani dvaja, ani traja ... až päť detí na to bolo potrebných.

Na skalu vedú dve cesty. Jedna od jaskyne a druhá od Jasovských rybníkov zo severu. Vybrali sme si druhú možnosť spojenú s návštevou židovského cintorína, na ktorom sme sa pokúsili potichu nájsť najstarší hrob. Hore nás čakal výhľad a súťaž v lezení na stromy. Samozrejme nezabudli sme ani na Jasovský hrad. Nepatrné ostatky múrov sa nám podarilo nájsť pomerne ľahko, nakoľko sme vedeli kde hľadať, ale nepozorné oko mestského turistu ich ľahko prehliadne. Hrad dal postaviť kráľ Karol Róbert v roku 1312 a mal zaručovať ochranu neopevneného Jasovského kláštora. Po dobytí kráľovským vojskom v roku 1458 ostal v rozvalinách a od vtedy nebol obnovený. Nečudo, že po ňom neostali takmer žiadne stopy.

Asi po dvoch hodinách na skale s krásnym výhľadom do údolia rieky Bodva sme zišli dolu ku vstupu do Jasovskej jaskyne. Samotná jaskyňa má vysoké vstupné, už dopredu sme sa dohodli, že ju nenavštívime. Namiesto toho sme si zahrali Biznis hru pri ktorej sa všetci do sýtosti vybehali.

Spätná väzba bola najlepšia akú si vodca skupiny môže predstaviť. Pôvodne traja nováčikovia a traja starší členovia dotiahli svojich kamarátov, súrodencov a náš kolektív sa už ďalší týždeň začal rozširovať. Najbližšie nás čakal prvý krst ohňom – mimoriadne náročný Bokšov.

 

Toto je reedícia staršieho článku, ktorý som musel vymazať, nakoľko bol z neznámych dôvodov "poškodený".

 

www.outdoorkids.tk

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?