Ďakovný list

Autor: Ľuboš Zahradníček | 16.7.2013 o 22:35 | (upravené 16.7.2013 o 23:41) Karma článku: 6,30 | Prečítané:  908x

Pamätám si aj na to, ako sa po dvoch mesiacoch jedna skúsená vedúca zahľadela na vás a potichu preriekla „Vytvára sa tu fantastický kolektív!“.

Ďakovný list

Hovorí sa, že stredná škola je najkrajším obdobím dospievajúceho človeka. Silné kamarátstva, vzájomná dôvera, spoločné zážitky, kvantum spoločne stráveného času. Na strednej škole sa spájajú faktory, ktoré robia živnú pôdu na vznik kvalitných vzťahov.

Ale môže to byť aj opačne. Ak nie je dobrý kolektív, môžu byť štyri roky medzi príjmačkami a maturitou hotovým peklom.

Ja som bol skôr tá horšia alternatíva. Nemal som žiadnu partiu, žiadne zážitky.

Mal som však zasnené chvíle, kedy som odchádzal do svojho vnútorného sveta - písal som. V tomto lacnom, okamžitom a účinnom úniku som začal narážať na čosi zvláštne. Pravidelne sa mi tam zjavovali „hory“, „lesy“, „lúky“, „príroda“.

Moja duša sa chcela túlať. Poznávať okolie aj diaľku. Nebolo však s kým. Prirodzená ľudská vlastnosť (a brzda zároveň) je, že človek sám málo kedy ide niekam, kde nikoho nepozná.

Za celé štyri roky som nezískal jediný pozitívny zážitok.

Stredná škola skončila a ja som sa začal viac dozvedať o činnosti skautov. Akoby mi to osud načasoval. Privádza ma to k ezoterickej myšlienke, že všetko je tak, ako má byť.

Na výške sa veci poriadne zmenili. Nie, nehovorím o nepovinných prednáškach, mesiacoch voľna, ani o dierach v rozvrhu a vyspávaní do desiatej doobeda. Spoznal som skupinu ľudí, ktorá spôsobila radikálny zlom v mojom živote. Dva mesiace po mojom príchode starší členovia založili turistický krúžok pre jednu zo základných škôl.

... ešte keď sme boli ako krúžok na škole ...

Už to nebola iba indícia v mojom fantazíjnom svete. Teraz to bol balvan s obrovskou šípkou, ktorý padol z neba rovno predo mňa a kričal, že ak už teraz nič neurobím, tak mi nabudúce padne na hlavu. Tento krát som neváhal.

Nesmelo som sa pridal k zakladajúcemu kolektívu. Zatiaľ ako radový člen. Ak by som to neurobil, dnes by som tento list nemal komu písať.

Členovia pôvodnej skupiny zo základnej školy

Zakladateľom krúžku jednému po druhom v tichosti opadávalo prvotné nadšenie. A ja som postupne prevzal ich pozíciu.

Už sa bolo s kým túlať a nie len to - sám som tvoril. Až ubehlo sedem rokov. (podrobne môžete časť príbehu spoznať cez články Putovanie po východnom Slovensku na tomto blogu). Osamostatnili sme sa, zapojili do rôznych projektov a súťaží, odišli do vlastnej klubovne ...

Kedysi dávno, keď sa piesok lial a voda sypala ...

Zatiaľ poslednú akciu sme robili na prelome júna a júla (2013). Po nej som si plne uvedomil zopár dôležitých vecí.

Niektorí z vás ste s nami už veľmi dlho. Je to už tri roky, čo ste si odo mňa zobrali leták alebo ste sa nechali dotiahnuť kamarátom do oddielu. Prežili ste s nami veľké množstvo zážitkov, akcií, výletov, nabrali skúsenosti.

Pamätám si, keď sa dvaja z vás, náš absolútny prazáklad oddielovho rodokmeňa, prvý krát objavili na schôdzke. Boli ste vyhúkaní z toho, kam ste sa to dostali, obzerajúc si klubovňu, pýtajúc sa na základné veci a pozerajúc fotky. Tak ako ja, boli ste v pravú chvíľu na pravom mieste.

Pamätám si aj na to, ako sa po dvoch mesiacoch jedna skúsená vedúca zahľadela na vás a potichu preriekla „Vytvára sa tu fantastický kolektív!“. Nebola v tom ani štipka irónie. Aj tak som jej poznámku bral s rezervou. Môžem dodať, že mala pravdu.

Neviem, čím to je, že v dnešnej dobe som dokázal pritiahnuť ozaj kvalitných členov. Mal som šťastnú ruku pri rozdávaní letákov masám na školách ? Upútala vás hneď na začiatku moja osobnosť? Charizma? (Mám ju vôbec?). Prví dvaja okamžite pritiahli ďalších piatich. Spolu s dvojcou „prebehlíkov“ (zo základnej školy -prechádzali sme do klubovne na sídlisku) sa vytvorila partia, ktorú sme nazvali „Veľká deviatka“ (© vedúca Zuzki). Skupina osobnostne silných detí, ktorí v kolektíve fungovali perfektne a vydržali bezo zmeny rok a pol. Dnes ste z Veľkej deviatky zostali v kolektíve stále ešte šiesti.

Obdivujem, že váš vzájomný vzťah sa v jadre kolektívu neobmedzuje len na klubové schôdzky a akcie. Z dobrej polky oddielu sa bližšie spoznali aj rodičia, jazdia s nami na akcie a sami si organizujete spoločné výlety. Pri tom to nie je alternatívou k niečomu, čo vám naša činnosť nedokáže dať - robíme cez dvadsať akcií ročne, pravidelné schôdzky a účasť presahuje 70%. Dokonca ste ma raz prosili o dieru v programe, aby ste mali jeden víkend voľný aj pre rodičov.

Puto, ktoré sa vytvorilo vyzerá byť silné, ošľahané vetrom, skúšané dažďom, vypálené slnkom a peknými aj drsnými zážitkami.

Je pravda, že som hlavnou postavou v tomto príbehu, pretože to udržiavam sa z vlastnej iniciatívy. Ale to je len budova - ba čo, prázdna holostavba. Jej náplň je niečo, s čím som dopredu rátať nemohol. Preto si odmietam prisvojovať nejaké zásluhy.

Ľudia ...

Som vám veľmi vďačný za to, že vás mám. Bez vás by sme boli ničím. Veď už len samotný fakt, že rastieme v čase, keď sa iné oddiely rozpadávajú pre úbytok členov, keď oddiely ukončujú činnosť, lebo vedenie nedokáže pracovať s dnešnou komerčnou mládežou, keď máme vážne ekonomické problémy, je „taký malý zázrak“.

Prial by som si, aby tento zázrak nikdy neskončil.

Vaši rodičia hrajú síce v našom príbehu vedľajšiu úlohu, no vplyv majú zásadný. Dovolia vám do Dračej stopy chodiť, financujú vám to, pomáhajú nám (napríklad s gulášom, vybavením chaty, s dopravou nočným rýchlikom alebo ofačovaním ruky dobrému ujovi vedúcemu potom, čo sa, chudák, prekotil na saniach (aj s dvoma deťmi)). Objímte ich za to a povedzte im svoje ďakujem. Veď my všetci to robíme pre vás.

Decká, zážitky, ... tie pretrvajú najdlhšie. S kým by ste sa vytrepali do potoka zo stromu? S kým by ste sa viezli na korbe auta? S kým by ste ďakovali kuchárke v miestnej reštaurácií za dovarenie obeda po tom, čo sa minul plyn v oboch bombičkách? S kým by ste skákali z dva metre vysokého móla do vody? S kým by ste vybojovali bronz a striebro na olympiáde v Opave? To sú zážitky s veľkým „Z“.

Ja ich mám teraz na rozdávanie. O 10 000% viac a o 10 000% kvalitnejších ako v čase, keď som chodil na strednú školu.

Teraz si dáme oddych. Rozídeme sa na približne osem týždňov a aby sme to potom spolu opäť roztočili a vo veľkom štýle!

Povedal som si, že za tých osem týždňov "vypnem", budem sa venovať niečomu inému. Napríklad starí rodičia potrebujú natrieť strechu na chate... Avšak sám neverím, že to zvládnem. Veď ani blbé Vianoce som nedal ...

(No čo hovorím ... článok uverejňujem v čase, keď som mal oddychovať!!!)

A pre nezainteresovaných, ktorých článok dostatočne neznudil a dostali sa až sem malá rada na záver : Neustále pracujte na tom, čo máte a vážte si to. Totiž každý z nás má v rukách „taký malý zázrak“!

Prikladám pár pekných fotiek na pohladenie srdca. (Všetky sú z našej činnosti).

Nikolas - najaktívnejší člen Veľkej deviatky

Adam

Na Tatry sa nám vysypal cukor ...

Tri korunky z Červeného kláštora - stanovačka v júny 2012

Len na Pieninách môžete vidieť niečo tak krásne ...

Lúky, lesy ...

Maki - dnes už bývalý člen Veľkej deviatky

Hrad Šomoška - zima 2013

Varúúúúúúúj!

Budúci nádejný člen Miško ... zatiaľ ako hosť.

až ťa dobehnem, tak ťa zjem!

... ale aj tak ťa dobehnem :))) !

Skúsim sa nestrepať!

Tamča

Bóže, to čo je za blud ...

Blava

Zelená upokojuje

Najmenšia, ale rozhodne nie najmladšia

Devín

A znova Devín

Do tretice Devín

27.6.2013

© Ing. Zahradníček

www.ozdraciastopa.tk

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?