Ako funguje oddiel? I.: Čo to je oddiel?

Autor: Ľuboš Zahradníček | 30.1.2013 o 23:49 | (upravené 31.1.2013 o 0:05) Karma článku: 2,02 | Prečítané:  467x

Úvod do série článkov, v ktorej sa podrobne venujem organizácií voľnočasových aktivít v teréne a všetkých hľadísk outdoorovej činnosti s deťmi.

ÚVOD

 

Približne v septembri 2004 som sa začal bližšie zaujímať o skupiny, ktoré si hovorili turistické oddiely mládeže. Poznal som osobne niekoľko ľudí, ktorí v minulosti viedli oddiel a oduševnene mi rozprávali svoje zážitky. Počúval som ich a čoraz viac som ľutoval, že nie som a ani som nikdy nebol členom takejto organizácie (veď aj v Košiciach také pracovali). Neskôr, keď snívanie nabralo presnejšie obrysy, som si prehliadal ich webové stránky a sníval som, že raz budem ako oni – člen, vedúci, hlavný vedúci. Raz budem mať skupinu, ktorú budem viesť. Hovorí sa, že to, na čo človek myslí si nakoniec pritiahne.

 

Až to raz prišlo. A dokonca bez môjho pričinenia (aj keď za mojej prítomnosti) vznikol klub, ktorý som neskôr prevzal, udržal, zachránil, rozbehol.

 

Prešlo veľmi veľa času a po rokoch činnosti a skúseností nastal čas sa s nimi podeliť. Cieľom tohto textu nie je škatuľkovať, byť akousi učebnicou, ale vyplniť medzeru v literatúre, ktorá v tejto oblasti prakticky neexistuje. Cieľom je poskytnúť komplexný obraz na oddielovú činnosť prístupnou formou, tak, aby si v tomto texte našiel každý to svoje – či už začínajúci praktikant alebo skúsený oddielový vedúci, pri hľadaní novej inšpirácie. Pevne verím, že pre vás bude nasledujúci text obohacujúci a ukáže vám nové formy, spôsoby, aktivity, rady alebo čo i len elementárne pravidlá, ktoré by mali fungovať v každej (nie iba turistickej) skupine detí vedenej dospelým vedúcim. Netvrdím, že všetko, čo tu nájdete funguje stopercentne, rovnako tak netvrdím, že to, čo opisujem sa nedá spraviť ináč a lepšie. Ponúkam vám svoj pohľad na rozoberanú problematiku a vyzývam, aby si každý z toho zobral to, čo jemu vyhovuje.

 

V nasledujúcich kapitolách budem vychádzať prevažne z vlastných skúseností a z textu, ktorý bol kedysi uverejnený na webovej stránke www.oz-duha.sk, ktorá medzi tým už neexistuje. Táto stránka bola mojim hlavným informačným zdrojom v časoch, keď som sa učil a zisťoval, čo a ako funguje. Stala sa akousi mojou modlou, nepísanou bibliou, lebo autor v nej dopodrobna rozoberal všetky dôležité aspekty, uvádzal príklady, upozorňoval na úskalia. Aj keď nie so všetkým súhlasím, bol to nedoceniteľná studnica informácií, ktoré som v tom čase nikde získať nemohol (okrem vlastných skúseností, z ktorých by tak väčšina bola systémom pokus-omyl). V čase, keď píšem tieto riadky som uvedený text už nikde na internete nenašiel.

 

Aj napriek tomu nie je mojim cieľom privlastňovať si cudzie myšlienky a pokiaľ z tohto textu budem citovať, citovanie bude riadne označené.

 

Ideme na to!

 

1. ODDIEL

 

Prirodzenou ľudskou vlastnosťou – človeka, ako spoločenského tvora – je vytvárať skupiny. Či ide o spontánne vytvorené alebo riadene vytvorené skupiny je nepodstatné. Človek zo svojej podstaty pociťuje potrebu niekam patriť.

 

Už deti v predškolskom veku sa v rámci činnosti v škôlke spontánne združujú do skupín, ktoré majú isté charakteristické vlastnosti, o ktorých budem hovoriť neskôr. Najväčšmi sa táto potreba prejavuje približne od veku 11 rokov, kedy dieťa začína citovo dozrievať. Je to vek hľadania samého seba, pokusov zaradiť sa do rôznych spoločenstiev, overovania si vlastných schopností a túžob, skúšania nových vecí. Je to vek, kedy už nestačí obyčajná hra, dieťa chce niečo viac, hier sa nevzdáva, ale hľadá pri tom niečo, čo by začalo upokojovať aj jeho vyššie potreby, ktoré sa výrazne hlásia o slovo. Inak povedané hľadá skupinu, v ktorej by sa po všetkých stránkach cítilo bezpečne, bolo prijaté a pri tom boli uspokojené jeho citové túžby po dobrodrúžstve, kamarátstve, porozumení a uspokojení jeho vlastných záujmov.

 

Musíme počítať s tým, že dnešné deti sú rôzne, majú záľuby od výmyslu sveta, z ktorých viaceré sa navzájom vylučujú svojim obsahom alebo časovou náročnosťou. Pri tom treba dodať, že aj ponuka spoločnosti v tejto oblasti je mimoriadne rozvinutá a vzájomne si konkuruje. Pokiaľ o nejakú činnosť nie je záujem, väčšinou to nie je preto, že mládež je lenivá. Väčšinou je to chybou vedúceho činnosti vyplývajúcej z neskúsenosti. Neúspešný krúžok spravidla potápa konkurencia, ktorá má jasno v tom, kedy je čas robiť nábor (lebo vtedy je najväčšia šanca získať nováčika), ako sa popasovať s neočakávanými udalosťami, ako je náhla zmena klubovne alebo ako nakombinovať činnosť tak, aby bola dostatočne kvalitná. Vychádzame z faktu, ktorý je podľa mojich skúsenosti neodškriepiteľný – jedincov, ktorí sa chcú len flákať a o nič nemajú záujem je v skutočnosti minimum. Mládež záujem má, ale je potrebné ten záujem pritiahnuť.

 

Všetko to, čo som napísal v predošlom odstavci budem samozrejme rozoberať bližšie v nasledujúcich kapitolách. Momentálne nám to poslúžilo len ako vstup do diskusie, akú úlohu v systéme spoločnosti zohráva niečo, čo nazývame slovíčkom oddiel.

 

1.1. ČO TO JE ODDIEL?

 

Pozrieme sa bližšie na zatiaľ nezodpovedanú otázku, ktorá je alfa a omega celej problematiky a pomôže nám pochopiť podstatu problému.

 

Oddiel je samostatná organizovaná jednotka, ktorá združuje ľudí s charakteristickým znakom – záujmom o vybranú voľnočasovú aktivitu. Toto je však príliš všeobecná charakteristika, ktorá nevymedzuje oddiel podľa veku, typu záujmovej činnosti alebo jej rozsahu, či kvality. Pre potreby tohto textu dopredu uvádzam, že my si obmedzíme oddiel na skupinu ľudí realizujúcich športovú outdoorovú činnosť. Nasledujúci text bude zrkadlom turistických oddielov. Z hľadiska veku sa budeme venovať mládežníckym oddielom, ktoré majú oproti oddielom čisto dospeláckym pomerne veľké rozdiely v činnosti.

 

Dobre, ideme rozoberať činnosť turistického oddielu mládeže – čo je bežne používaný pojem a v našom texte sa stane základom, až akýmsi archetypom sústavy pojmov, v ktorých budeme myslieť. Podľa popisu však môžeme do tejto nami vymedzenej kategórie zaradiť akúkoľvek skupinu (napríklad aj partiu kamarátov, ktorí viac menej pravidelne chodia s rodičmi do prírody) alebo akýkoľvek turistický krúžok, ktorých nám tu v posledných rokoch vzniklo ako húb po daždi. Nie! Takto si to zjednodušujú iní a potom kvalita ich činnosti aj tak vyzerá. My pôjdeme zložitejšou cestou.

 

Turistický oddiel mládeže (ďalej používam skratku TOM) – a to už bude posledná a najprísnejšia definícia – je skupina, zameraná na mládež, ktorá má jasne stanovenú organizačnú štruktúru, je sama registrovanou organizáciou podľa platných právnych úprav na registrovanie občianskych združení alebo neziskových organizácií, prípadne pracuje pod hlavičkou inej, väčšej organizácie. Má vypracovaný presný plán činnosti, formy práce, ktoré sa spravidla neobmedzujú iba na aktivity v teréne a má svojich registrovaných členov. Väčšinou má k dispozícií miestnosť (klubovňu) na pravidelné stretávanie sa. Vo svojej činnosti tak nevykonáva len obyčajné prechádzky lesom, ale má vymedzené ciele a postupy, ako tieto ciele dosiahnuť.

 

Možno z toho máte trochu chaos a nevidíte rozdiely medzi klubom, krúžkom a oddielom. Nuž, tieto rozdiely nie sú nikde definované, neexistuje manuál alebo norma, podľa ktorej by sme vedeli presne definovať, že čo je krúžok a čo je klub. Takú normu si preto budeme musieť opäť pre potrebu tohto textu navrhnúť.

 

Oddiel definujme ako po všetkých stránkach najviac rozvinutý spôsob vedenia mládeže. Pri tom dodávam, že z nášho pohľadu je kluboddiel to isté – rozdiel je iba v tom, ktoré slovíčko sa ktorej skupine viac páči, prípadne ktoré slovíčko majú bežne zaužívané.

 

Ešte pre porovnanie uveďme dva ďalšie pojmy, s ktorými sa môžeme stretnúť.

 

Krúžok – v drvivej väčšine krúžky prevádzkujú centrá voľného času, školy alebo aj rôzne mimovládne organizácie pracujúce s mládežou. V prostredí v ktorom som pracoval ja, sme chápali krúžok ako menej rozvinutú formu práce s mládežou, ktorá sa spravidla obmedzovala na menší počet aktivít, realizovaných len pravidelnou alebo len nepravidelnou formou (oddiel väčšinou kombinuje pravidelné schôdzky s nepravidelnými aktivitami v teréne). Frekvencia stretávania sa v krúžku bola výrazne nižšia nakoľko organizácie, pod ktorými krúžok pracuje si definovali časovú dotáciu 8 hodín na mesiac, čo znamená štyri stretnutia po dve hodiny alebo jeden celodenný výlet mesačne. Krúžky väčšinou nerobia štatistiky účasti, málokedy sa stretneme u nich napríklad s celoročnou hrou a – možno trochu surovo povedané – môžu jeden rok existovať a druhý už nie, v jeden rok majú istú skupinu detí a na ďalší rok sa deti kompletne vymenia, pričom oddiel je spravidla stabilnejšou skupinou s výrazne pomalšou fluktuáciou členov (čo pochopiteľne závisí aj od kvality činnosti). Krúžky sú väčšinou viazané na konkrétnu školu alebo centrum voľného času, zatiaľ čo oddiel realizuje svoje aktivity mimo, často akousi „komunitnou“ formou.

 

A keď už som spomenul komunitu, tak najbližšie k tomuto pojmu je činnosť neformálnych skupín, ktoré môžu dosahovať kvalitatívnej a organizačnej úrovne oddielu, ale stretávajú sa s obrovskými problémami pri získavaní financií alebo komunikácií s úradmi nakoľko nemajú vlastnú právnu subjektivitu. Neformálnych skupín preto vzniká len málo a po odchode zakladajúcich členov väčšinou zanikajú, pretože do takejto skupiny je veľmi ťažké realizovať oficiálny nábor. Detské skupiny sú v tomto smere ešte náročnejšie – v neformálnej skupine totiž za deti nikto nemôže niesť právnu zodpovednosť.

 

Nabudúce si povieme, na čo je oddiel, čo ponúka deťom, rodičom, spoločnosti a aké oddiely existujú.

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?