Príbeh z ulice - úryvok IV.

Autor: Ľuboš Zahradníček | 26.12.2012 o 12:23 | (upravené 26.12.2012 o 12:38) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  111x

Úryvok z novely Príbeh z ulice. Príbeh nemá nič spoločné s rovnomennou divadelnou hrou a je vymyslený.

 

- Netušili sme, ako to spravíme a netušili sme ani, čo nás čaká, keď to nevyjde. Netušili sme do čoho ideme. A hlavne sme si to vôbec dopredu nepremysleli.

- Pokúsili ste sa utiecť?

Ivan prikývol.

- A ja som mu v tom pomáhal. Veril som, že sa nám to podarí. V pivnici bolo malé okienko s mrežami. Podarilo sa nám uvoľniť skrutky, ktoré boli v prehnitom okennom ráme. Mreže boli pripevnené o drevo, nie o múr, ako sa to bežne robí. Keď sme mali jednu stranu uvoľnenú, nasilu sme ich ohli. Tak, aby sa úzkym priestorom dalo pretiahnuť von. Vonku pršalo, bolo chladno a my sme na sebe nemali žiadne šaty. Zima sa nám zarezávala pod kožu, ale v tých chvíľach nám to bolo jedno. Chceli sme zdrhnúť. Išiel som ako druhý. Musel som vyliezť na okno, ktoré sa opieralo iba o múr. Na mokrom a od dažďa klzkom skle sa mi šmyklo. Ako som padal, okno to nevydržalo a rozbilo sa. Strepal som sa na zem aj s črepinami. Mal som obrovské šťastie, že sa mi nič nestalo, ale zároveň obrovskú smolu. Oni boli totiž tu. Bol to rámus, ktorý by zobudil aj mŕtvolu. Hneď som vedel, že to počuli. Že náš útek je na konci. Koľko prešlo. Dvadsať sekúnd? Odrazu som počul krik a buchot. Uli pribehol dolu do pivnice zistiť, čo sa stalo. Keď videl mňa, okno a mreže, bolo mu to jasné. Ja som zase videl, že má v rukách zbraň. Netuším akú. Len chvíľu na to, ako opäť vybehol z pivnice bolo počuť výstrely. Niekoľko. Modlil som sa, aby sa stal zázrak a aby to dopadlo dobre. Plakal som a mal som panický strach. Možno, keby sa mi podarilo dostať von, tak utečieme. Možno by sa to nebolo podarilo ani tak. Neviem.

- Zastrelili ho?

- Potom sa vrátili. Zbraň položili ku stene. Uli ma rázne chytil za krk. Vyviedol ma z pivnice, akoby som bol nejaký otrok. Kráčal som bosý a skoro nahý v daždi a po blate, do ktorého ma niekoľko krát hodil. Keď som vstal, opäť ma chytil za krk a prudko strčil dopredu. Asi mu to robilo radosť. Niekoľko krát sa mi podarilo udržať rovnováhu, niekoľko krát som skončil na zemi. Už z diaľky som videl jeho bezvládne ležiace telo. Hodili ma ku nemu na zem a stáli nado mnou, kým som sa pozeral na svojho mŕtveho kamaráta. Pomaly som podvihol hlavu a v panickom strachu som sa cez slzy díval ako dážď z neho zmýva vytekajúcu krv. Cítil som absolútnu bezmocnosť. Zasiahli ho na niekoľkých miestach. Ako som tak ležal v tom krvavom blate vedľa neho, hovoril som si „Tak, on to už má za sebou! Teraz to určite čaká mňa!“ Nemal som odvahu sa otočiť a pozrieť pravde do očí Nech už ma čakalo v tej chvíli čokoľvek. Len som tam ležal. Uli sa ku mne po chvíli naklonil a povedal mi, že sa mám dobre pozerať. Aby to, čo sa udialo pred chvíľkou bolo pre mňa poučením. Za trest som ho mal na ďalší deň zakopať. Dali mi lopatu a rýľ a celý deň som kopal jamu, ktorá mala byť hlboká takmer meter.

Pozrel na svoje ruky.

- Mal som veľké pluzgiere. A stále som sa bál, lebo som nevedel, či tú jamu nekopem aj pre seba.

Zavrel som oči. Čím ďalej, tým viac som chápal, že dostať sa z tadeto bude veľmi ťažké. Čím ďalej, tým viac som ľutoval svoj útek z domu. Bola to chyba. Veľká chyba.

- Svine. – pošepkal som.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?