Ako vybrať krúžok pre dieťa? (1.): O kvalite záujmových aktivít

Autor: Ľuboš Zahradníček | 18.8.2012 o 20:37 | (upravené 18.8.2012 o 20:53) Karma článku: 4,57 | Prečítané:  373x

Má vaše dieťa výtvarné, tanečné alebo športové nadanie? Nebojí sa nového kolektívu? Určite ste už riešili problém, ako správne nasmerovať jeho voľnočasovú aktivitu. V tejto sérií článkov sa v širších súvislostiach pozrieme na problematiku mimoškolských aktivít. Rady dopĺňam o vlastné skúsenosti.

Nie je to tak dávno, keď škola pre dieťa znamenala doobeda vyučovanie, poobede návšteva družiny alebo odchod domov. Bolo to obdobie deväťdesiatych rokov – obdobie o ktorom pán Karika v románe V tieni mafie, hovorí ako o stratenej generácií. Obdobie v ktorom dobiehal starý systém výchovy mládeže, ktorý s príchodom dravého kapitalizmu neveštil nič dobré. Akékoľvek voľnočasové aktivity boli ponechané na centrá voľného času, či neziskové organizácie. Možností, ako zmysluplne tráviť voľný čas bolo menej, avšak nie nedostatok. Pre potreby článku sa tvárme, že problém tkvel práve tu (budeme na chvíľu hrať hru tých, ktorý si takto uľahčovali riešenie čoraz viac problémovej mládeže). Situácia sa mala zmeniť zavedením poukazov rôzneho typu, ktorým si vybrané organizácie (vrátane škôl) mohli prilepšiť finančnú situáciu podľa toho, koľko žiakov získali na nimi organizované záujmové útvary.

Tu vidím prvý problém. Financie sa získavali (získavajú) podľa počtu žiakov prihlásených na tú ktorú aktivitu, pričom sa bojuje za to, aby vzdelávacie poukazy ostali v škole (ktorá ich často žiakom nedá v obave, že by ich použili inde). Ide o zdanlivo logickú vec, v skutočnosti je to však nezmysel potláčajúci kvalitu, ktorý nájdeme v školstve na všetkých jeho úrovniach.

S vyriešením problému nedostatku záujmových činností – ako to už býva – sa vyskytli problémy tak povediac v druhej rade. Záujmové útvary skutočne začali vznikať (a niektoré aj pracovať) – je ich obrovské množstvo rôznej kvality.  Je takmer nemožné zorientovať sa v obrovskej ponuke a ako to už býva, s množstvom prichádza kvalita, ale aj odpad.

Druhý problém je v rozpore medzi tým, koľko krúžkov si organizácie deklarujú a koľko ich reálne pracuje. V čase keď sa systém s poukazmi zavádzal, som bol štvrták na strednej škole. Prihlásil som sa do krúžku anglického jazyka – čo myslíte, koľko krát sme sa stretli? Správne – ani raz. Na škole, kde som prvé štyri roky viedol svoj turistický klub fungovalo v priemere z desiatich krúžkov osem, v organizácií, ktorá ma zastrešovala sme boli päť klubov z asi osemnásť vedených. Väčšina zanikla krátko po zaregistrovaní, alebo po prvom roku činnosti – na papieri však ostali naďalej.

Sú tu aj krúžky, kluby a oddiely, ktoré pracujú. Aká je ich kvalita? Opäť uvediem príklad z vlastnej skúsenosti. Posledný školský rok, ktorý môj „turisťák“ pracoval na základnej škole, som čelil obrovskej konkurencií. Pri počte žiakov cca 700, z ktorých náš záber predstavoval 2 – 5 ročník (cca 300 detí), boli na škole ešte ďalšie dva krúžky s rovnakým zameraním (pre I. a pre II. stupeň). Dovolím si tvrdiť, že rozdiel bol výrazný. Zatiaľ, čo my sme robili pravidelné schôdzky, mali sme web stránku, akcie s prespaním, bodovanie a uzavretú skupinu členov, naša konkurencia sa obmedzila na jednodňovky 1 – 2 krát mesačne. V krúžku síce mali registrovaných členov, ale výlet bol väčšinou spropagovaný vo všetkých triedach, takže o uzavretej skupine nemôže byť ani reči. Tieto informácie som získal od vtedajších žiakov na škole.

Rodičia boli radi, že sa zbavili deciek na jeden deň, deti, že idú na výlet (pretože netušili, že niekto iný im ponúka viac) a učitelia, že mali čiarku. No aspoň niečo, že?! A práve tento postoj, s ktorým sa bežne stretávam, keď niečo stojí za starú belú, je kameňom úrazu! (Áno, dlho som s týmto bojoval aj vo vlastnom klube. Vyriešilo sa to až postupnou obmenou vedúcich)

Nastáva otázka, prečo to tak je? Uvedomme si, že tí, ktorí na školách takúto činnosť realizujú, sú učitelia, ktorí denne na škole učia aj šesť hodín a po príchode domov ich čaká príprava na ďalší deň. V dnešnej situácií a pri materiáli, s akým prichádzajú do kontaktu nemajú motiváciu robiť niečo viac. Vzhľadom na odmeňovanie sa nemôžeme čudovať, že v krúžkoch vidia možnosť si prilepšiť, bez vynaloženia veľkej námahy. Kvalita je tak až na druhom mieste, dôležité je vykázať činnosť.

Aby som veci uviedol na správnu mieru, nikoho týmto nechcem obviňovať – v istom zmysle to vlastne chápem. Má to byť iba konštatovanie, aj preto v uvedených príkladoch zámerne nie som konkrétny. Rovnako tak netvrdím, že to takto je všade. A práve preto, že existujú aj kvalitné záujmové útvary (a to aj v rámci škôl), možno stojí za to obetovať čas a niečo si pozisťovať o krúžku/klube, kam vaše dieťa zapíšete. Konkrétnejšie rady v tomto smere napíšem v ďalšom pokračovaní.

(c) Ing. Zahradníček

www.draciastopa.tk

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?