Ráno na zraze sme sa stretli deviati, čo znamenalo účasť ani nie päťdesiat percent. Sklamaním to však nebolo, predpokladal som, že väčšina členov bude odcestovaná po návštevách a podobne. A tak sa naša početná skupinka o 9:15 natrepala do autobusu na stanici v Košiciach a odviezla sa do dedinky Drienovec, asi tri kilometre západne od mestečka Moldava nad Bodvou.

Našou prvou zastávkou boli Drienovské kúpele a Drienovská jaskyňa, ktorá je jedným zo vstupov do asi 1400 metrov dlhého podzemného systému s riekou. Nachádzajú sa na južnej hranici národného parku Slovenský kras v jeho najvýchodnejšej časti.

Podľa GPS sa práve tam mala ukrývať geocache skrýša, naša prvá, ktorú sme sa pokúsili nájsť.

Neboli sme úspešní, no už v diskusnom fóre na webe ľudia oznamovali, že majú problém s ňou a pravdepodobne už neexistuje.

Keďže čas pokročil a rovnako tak aj chlad v postupe pod naše vrstvy oblečenia, po chvíli sme pokračovali lesnou cestou na sever po žltej značke. Pomerne nenáročným, mierne stúpajúcim terénom s prevýšením okolo tristo metrov sme asi po hodine a pol došli k nádhernej umeleckej konštrukcií.

Efektne tvarovaná strecha doslova vpletená pomedzi koruny stromov rastúcich v bývalej kaplnke a v jej tesnej blízkosti. Z pôvodnej kaplnky ostali obvodové múry asi do výšky jedného metra, upravené do dnešnej podoby.

Podľa legendy kráľ Ladislav (žil v rokoch 1040 – 1095) si na tomto mieste vymodlil od Panny Márie vytrysknutie vody pre svoje smädom zmožené vojsko. Stalo sa tak po tom, ako jeho kôň zakopol kopytom o skalu. Tak boli vojaci schopní zahnať smäd pred dôležitou bitkou. Hlad zahnali tým, že pochytali niekoľko drozdov, ktorých si upiekli na ohni. Časť tejto legendy prežíva aj v podobe prezývky Ďebraďanov „rigók“ (rigó je po maďarsky drozd).

Pri tomto prameni, o ktorom ľudia verili, že má liečivé účinky, bol v rokoch 1497 až 1502 vystavaný kostol a stal sa významným pútnickým miestom. Išlo o jednoloďovú stavbu, ukončenú polkruhovým presbytériom. Neskôr však kostol pustol. Traduje sa, že išlo o nedorozumenie obce Debraď, Rožňavského biskupstva a Jasovských premoštárov, že kto má opraviť strechu. Nakoniec z neho ostali už len zrúcaniny. Po druhej svetovej vojne bola na jeho mieste postavená kaplnka, ktorú údajne nechala vypáliť ŠTB v roku 1959. Podľa záznamov, v tom roku, počas najväčšej zimy, rozkvitla blízko kaplnky čerešňa.

Po roku 1989 sa na mieste kaplnky opäť začali konať omše. Svoju dnešnú podobu dostala v roku 1997.

Od Ladislavovej kaplnky sa ďalej dá pokračovať smerom nasever po žltej značke až do Jasova,  smerom na východ do Moldavy nad Bodvou alebo na západ do Zádielu, v oboch prípadoch po zelenej značke.

Po nájdení geocache skrýše, asi dvesto metrov na západ od kaplnky, sme sa rozhodli vrátiť po trase, ktorou sme prišli.

Počasie nám vyšlo a môžeme túto málo známu destináciu odporučiť ako nenáročnú peknú vychádzku v každom ročnom období pre jednotlivcov, zamilované páry, aj rodiny s deťmi.

Pozn.: fotky s rozprávkovou zahmlenou atmosférou bez snehu som fotil asi dva týždne neskôr, keď som sa tam vydal ďalšou s partiou mojich kamarátov.

Ing. Ľuboš Zahradníček

Fotky : autor

www.draciastopa.tk