Tak! Vianočný humbuk doma aj v robote je za mnou, skončili zápočty, je po skúškach a konečne mám čas na pokračovanie seriálu Putovanie po východnom Slovensku. Vráťme sa v čase asi rok a štvrť dozadu.

Až tri deti boli potrebné na obchytenie stromu.

Ešte mám v živej pamäti chladnú jeseň 2010, ktorá akoby nám chcela na prelome októbra a novembra výnimočne poslať letný pozdrav a zdvihla teploty na príjemných pätnásť stupňov.

V týchto posledných teplých dňoch pred zimou 2010 sme sa vybrali do útrob pralesa. Vravíte si – „Na Slovensku?“ Áno! Aj v strednej Európe sú pralesy. Jedným z nich je Bujanovská dubina.

Zaujímavá destinácia? Možno. Akcia sa však rozhodne nezapíše medzi podarené. Problémy boli už v jej prípravnej fáze.

Zo svojej praxe oddielového vedúceho viem, že november je z hľadiska účasti najlepším mesiacom. Po septembrovom nábore sú v klube nováčikovia, z ktorých sa ale ešte nestihli vyselektovať tí, ktorí majú skutočný záujem o turistiku. Najmenej vhodný čas na chyby. Pred tým je účasť vysoká, ale nominálne ešte rastie, v novembri kulminuje a potom pozvolna klesá.

Naša trasa začala tam, kde sme ukončili etapu Bokšov, čiže v Malej Lodine. Proti prúdu Hornádu sme poľnou cestou prešli až k hrádzi Ružín II. Cez tú sme sa dostali na cestu druhej triedy spájajúcu dedinky od Kysaku až po Ružín. Následne sme prešli popod železničný most a pomerne dobre udržiavanou spevnenou cestou sa vydali do útrob Bujanova.

Táto cesta nás zaviedla k vetracej šachte Bujanovského železničného tunela, kde sme si zahrali hru, najedli sa a našli starý poľovnícky preukaz, s pečiatkou z roku 1988.

vetracia šachta Bujanovského tunela

Pokračovali sme v smere tunela pod nami po vysekanom poraste. Netušil som do čoho som týchto chudákov zaviedol. Bol to jeden z najhorších terénov, aký som kedy zažil.

Skoro som pochopil, že až po zamýšľaný vrchol sa takto nedostaneme. Aj pre pokročilý čas sme sa v jednom okamihu rozhodli naslepo odbočiť doľava, kde sme predpokladali v istej vzdialenosti hranicu NPR Bujanov.

v pralese

NPR Bujanov bola vyhlásená v roku 1966 vo výmere 88,17 ha za účelom lesníckeho výskumu. Výškové rozpätie je od 325 do 756 m. n. m. a jej územie tvorí výnimočne starý, až 200 ročný dubový les. Stredná výška duba 28 m., stredná výška buka 22 m.. Zastúpenie : dub 90% a buk 10%. (1).

Potvrdilo sa, čo mi nedávno hovorila moja kamarátka zo spriateleného turistického oddielu – V Bujanove presne treba vedieť kam ísť, iba tak sa dajú nájsť najkrajšie a najstaršie skvosty pralesa. A my sme boli „firsttimeri“. Vo vytýčenom smere sme pokračovali asi hodinu, až sme dosiahli hrebeň. Avšak tam nám už neostával čas, ani sily na hľadanie. A tak nám museli stačiť iba cca sto rokov staré buky a duby s obvodom kmeňa „tri deti“ (naša interná mierka, ktorá hovorí o tom, koľko detí je potrebných na obchytenie stromu).

v pralese

Po počiatočných problémoch sa nakoniec z plánovej expedície stala pridlhá prechádzka obyčajným lesom, s nepríjemným terénom, ktorej cieľ sme prakticky nedosiahli.

Aby toho nebolo dosť, nezachránili to ani niektorí dospelí účastníci výletu, ktorí pred deťmi neskrývali sklamanie. Som ochotný prijať kritiku za nepodarky, ale čo sa má riešiť medzi dospelými, nech sa nerieši pred deťmi. Ani náznakmi. Zlatý klinec programu prišiel asi päť minút pred našim návratom na železničnú zastávku Ružín. Vlak nám prefrčal ponad hlavy, keď sme prechádzali popod Ružínsky most. Boli sme tristo metrov od zastávky.

Výlet sa tak natiahol o dve hodiny, dve hodiny čakania, dve hodiny vypĺňaním hier, dve hodiny hundrania, dve hodiny únavy. Všetko zlé je na niečo dobré. Lepšie tak vyniknú akcie, ktoré sa podarili. Aj takto sa naberajú skúsenosti a dobre sa tým testuje lojalita členov. Len sa to nesmie stávať často.

takto sme išli

Týmto som ukončil jesennú časť programu a keďže v materskej organizácií nás čakalo niekoľko veľkých akcií, frekvencia našich návštev prírody sa dočasne znížila. Okrem Mikuláša na Bankove (ktorého si dovolím zo seriálu vynechať) sme svojou návštevou poctili Drienovské kúpele a Ladislavovú kaplnku. To však až medzi sviatkami koncom decembra.

O tom nabudúce.

Ing. Ľuboš Zahradníček

Fotky : autor a Mário Brna

Zdroje : (1) Zaujímavosti Košických lesov, Karnat, Košice 2008

www.draciastopa.tk