reklama

Záhada Loch Ness - vysvetlené !

Na svete existuje veľa fenoménov a záhad, ktoré dodnes nie sú uspokojivo vysvetlené. Od fenoménu UFO až po samovznietenie človeka, od záhadných zvierat až po nevysvetlené fyzikálne javy. Nepochybne zaujímavé je skúmanie, prípadne hľadanie tajomných bytostí a zvierat. Dnes sa pozrieme bližšie na fenomén Loch Nesskej príšery Nessie.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (80)

Geológia a história jazera Lochness.

Jazero Loch Ness je druhé najväčšie jazero v Škótsku. Nachádza sa v ľadovcovej tektonickej doline Great Glen, vzniklo v období poslednej doby ľadovej, čiže približne pred desiatimi tisíckami rokov. Rozloha jazera je 56,6 km štvorcových, najväčšia hĺbka jazera je 230 metrov. Pre porovnanie Zemplínska šírava zaberá plochu 33 km2 a maximálnu hĺbku 14m. Prvá zmienka o záhadnom tvorovi pochádza zo šiesteho storočia. Prvá fotografia vznikla v roku 1933 a aj napriek tomu, že bola neskôr označená ako podvrh, prakticky sa zaslúžila o rozpútanie tejto kryptozoologickej záhady.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Nessie

Pripusťme, že legenda o Nessie má reálne základy. Musíme v prvom rade zodpovedať otázku, o akého živočícha by mohlo ísť. Podľa popisu očitých svedkov, početnej skupiny rozmazaných fotografií by sa mohlo jednať o akýsi druh pleziosaura, ktorý prežil veľké vymieranie osudné pre dinosaurov a dokázal sa prispôsobiť životným podmienkam špecifickým pre ekosystém jazera – najmä sladkej vode. Pleziosaurus bol morský živočích živiaci sa rybami, ktorý vyhynul asi pred 65,5 miliónmi rokov. Vyvstáva tu hneď niekoľko problémov.

V prvom rade je nutné poznamenať, že všetko živé má len obmedzenú dĺžku života a je potrebné tento život obnovovať prostredníctvom reprodukcie. Určite nepôjde o jediného živočícha, ale o celú komunitu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Problém č. 1

Pri predpokladaných rozmeroch živočícha môžeme usudzovať, že z hľadiska potravinového reťazca bude tento živočích v jeho horných poschodiach, ak nie priamo na vrchole. Potravinový reťazec je súčasť ekosystému, v ktorom je vyjadrená energetická závislosť jednotlivých živočíchov. Úplne na spodku je producent. Ten získava energiu z neživej prírody a jeho predstaviteľom sú napríklad rastliny. Je to najzákladnejšia elementárna jednotka. Producent sa stáva potravou pre primárneho konzumenta, ktorý bez neho neprežije a potrebuje pre svoj život skonzumovať istý objem producenta. Ako príklad tu môžeme uviesť bylinožravce. Na ďalšej úrovni je sekundárny konzument, ktorý je priamo závislý na primárnom konzumentovi, nasleduje terciálny konzument a takto by sme mohli pokračovať. Až tu môžeme hovoriť o mäsožravcoch. Prvý vážnejší problém je zabezpečenie dostatočnej potravinovej výživy pre celú komunitu. Ide o mäsožravca, čiže bude v tomto reťazci sekundárnym alebo vyšším konzumentom. Vzhľadom na obmedzené priestorové možnosti jazera je tento systém veľmi labilný – stačí o pár jedincov viac a potravy jednoducho nebude dosť, resp. stačí o pár jedincov menej a komunita vyhynie. Pri tom musí byť táto rovnováha dodržaná po celý čas (65,5 milióna rokov !) a v diskutovanom časovom rozpätí nepočítame s okolnosťami ako napríklad náhle zmeny, prírodné katastrofy a pod.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Problém č. 2

S početnosťou komunity priamo súvisí prísun čerstvého genetického materiálu. V každej – aj najprimitívnejšej spoločnosti – ľudia prišli na to, že párenie v rámci rodu znamená veľké riziko vzniku genetických porúch, deformácií (napríklad porfýria), ktoré sú dedičné a progresívne (s každou ďalšou generáciou sú výraznejšie a deštruktívnejšie). Zvieratá akoby to prirodzene vedeli. S istotou môžeme tvrdiť, že tento faktor by bol mimoriadne obmedzujúci aj pre uzavretú komunitu zvierat. Ak by aj Nessie existovala, určite nemá svojich príbuzných na súši – už by sme o nich vedeli. Pri reprodukcií by táto komunita zvierat bola odkázana len sama na seba a na obmedzený počet jedincov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ako ukážkový príklad by sme mohli uviesť oblasť Karpát, pre ktorú bola v stredoveku typická existencia spoločenstiev ľudí, izolovaných od okolitého sveta z dôvodu veľmi zlej prístupnosti ( na Slovensku napríklad dedina Hačava ). Takto sa stávalo že celé generácie neopustili dedinu v ktorej žili. Vzhľadom na obmedzený počet ľudí, žijúcich v týchto spoločenstvách sa muselo nutne stať že časom sa stala z komunity jedna veľká rodina a na jej prežitie bolo potrebné plodiť potomstvo v podstate v rámci rodu. Spomínaná porfýria spôsobuje chudokrvnosť, ustupovanie ďasien, citlivosť na svetlo a enzýmy obsiahnuté v cibuli a cesnaku. Každú z takýchto komunít čaká úpadok a to nie iba z dôvodu genetických obmedzení, ale aj s tým spojenou neschopnosťou dosiahnuť tzv. dostatočnú „fertility rate“ – index minimálnej početnosti potomstva na rodinu, ak sa má kultúra dlhodobo udržať. Presne také isté zákonitosti platia aj pre komunitu zvierat.

Platí, že čím menej jedincov v komunite žije, tým je čas, kým sa komunita stane jednou obrovskou rodinou kratší, zároveň sa zvyšuje riziko a intenzita genetických porúch s každou ďalšou generáciou.

Problém č. 3

Otázne je, či v prípade predpokladanej komunity zvierat v jazere Loch Ness je možné dosiahnuť prienik medzi intervalom počtu členov pre udržanie komunity v rámci potravinového reťazca pre neobmedzené obdobie (nie príliš veľa) a intervalom počtu členov pre udržanie komunity v rámci dostatočného prísunu čerstvého genetického materiálu tak isto pre neobmedzené obdobie (nie príliš málo). Na prežitie komunity zvierat je nutné, aby tento prienik bol dosiahnutý. Pri rozmeroch jazera a predpokladaných rozmeroch živočícha sme v ríši fantázie.

Problém č. 4

Pleziosaury vyhynuli pred 65,5 miliónmi rokov, no jazero je podstatne mladšie, čo je dosť veľká nezrovnalosť za predpokladu ak ide naozaj o pleziosaura.

Problém č. 5

Ďalším faktorom, ktorý hovorí proti (a určite nesmierne hnevá záhadológov) je, že dodnes sa nepodarilo toto stvorenie jednoznačne a nevyvratiteľne zdokumentovať ostrou a jasnou fotografiou, kamerovým alebo iným dôveryhodným záznamom. Za celý čas sa nenašla ani jediná zdochlina (!) ani žiaden priamy dôkaz o existencií takéhoto stvorenia. Ani početné vedecké výskumy nepriniesli žiadne konkrétne výsledky. Je pravda, že najpodrobnejší a najrozsiahlejší výskum dokázal pokryť (prečesať) len 80% z objemu jazera (sonar nedosiahol v niektorých miestach až na dno) a ľahko si dokážeme predstaviť plaché zviera, ktoré pri neznámych zvukoch okamžite mieri ku dnu, do bezpečia.

Aby toho nebolo dosť, fotografie, ktoré Nessie ukazovali azda najlepšie sa ukázali v jednom prípade ako podvod a v druhom prípade ako obrovská maketa, ktorú nechal na dne jazera filmový štáb nakrúcajúci film o tejto príšere.

Nechcem týmto nikomu brať ilúzie, ale racionálne zhodnotenie problematiky naznačuje skôr prozaickejšie vysvetlenie celého fenoménu, vychádzajúce z toho, že „tam dole nič neobvyklé nie je“. Hovorím o propagácií turistického ruchu, ktorý z tohto fenoménu žije. Veď čo lepšie pritiahne turistov, ako záhada, snaha „niečo“ vyfotiť a to navyše uprostred krásnej a atraktívnej prírody? Vôbec by som sa nečudoval keby som našiel informácie o tom, že ten kto mal na tomto výskume záujem je ten istý, kto má záujem o naplnenie turistických ubytovní, hotelov a predaj spomienkových predmetov.

Najbližšie sa zameriam na fenomén, ktorý bezpochyby skutočný je – samovznietenie človeka.

Ľuboš Zahradníček

Ľuboš Zahradníček

Bloger 
  • Počet článkov:  39
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Vyštudoval som Leteckú fakultu Technickej univerzity v Košiciach. Mám rád turistiku, hudbu (hlavne rock), filmovgé napätie a fotím - hlavne fotky z akcií. Mám rád toleranciu, neznášam extrémizmus, šikanovanie a varenú koreňovú zeleninu :) Zoznam autorových rubrík:  Moja tvorbaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu